Príbeh môjho Lievito madre

Tento text neobsahuje žiadne užitočné a praktické informácie, ale myslím, že si aj tak môžem dovoliť zdieľať príbeh o tom, ako som sa dostal k Lievito madre.

Začiatkom jesene 2018 pridal na Instagram pekár, ktorého sledujem, obrázok zvláštnej gule z cesta, ktorá mala navrchu vyrezaný kríž. Takto som sa dozvedel o existencii Lievito madre, prečítal o ňom pár článkov na internete a prišiel som k záveru, že je to úžasná vec, ale asi sa nebudem snažiť vypestovať ho sám a počkám na príležitosť si Lievito od niekoho “adoptovať”.

Táto príležitosť sa vyskytla vo februári, keď som sa pripravoval na krátky výlet do Bologne. Na Instagrame som vyhľadal pár pekárov, ktorí v Bologni pečú kváskový chlieb, napísal som im správy, ale nikto z nich sa mi neozval. Potom som našiel aj kurzy kváskovania, lenže cena za jednodenný kurz bola vyššia ako som si mohol dovoliť, takže som nevyužil ani túto možnosť.Takže som šiel do Bologne len tak, “s vierou”, že Lievito madre nejako nájdem.

Do Bologne sme prišli v piatok ráno a ja som dva dni strávil tým, že som sa pýtal v každej pekárni, v ponuke ktorej som videl kváskový chlieb, či mi nepredajú trošku z ich Lievito. Nikto nebol ochotný to urobiť, čím som bol celkom prekvapený. V nedeľu ráno sme sa boli pozrieť na jednom trhu, o ktorom sa písalo, že tam chodí viac domácich obyvateľov ako turistov (volá sa Mercato Ritrovato). Na trhu som zbadal obrovskú pec, ktorú akurát rozpaľovali a hneď som pochopil, že je to komunitná pec, v ktorej si lokálni môžu upiecť vlastný chlieb. Pri peci stáli aj 2 panie, ktoré prekvapivo hovorili po anglicky a na moju otázku, či pečú s Lievito madre, radostne prikývli a povedali, že je to celé kúzelné, lebo sa akurát o Lievito rozprávali, keď som ich oslovil. Asi netreba zdôrazňovať, že som bol veľmi nadšený z toho, ako to dopadlo. Jedna z pekárok, Letizia, ponúkla, že v pondelok ráno pred prácou mi donesie trošku zo svojho kvásku spolu s návodom na to, ako ho kŕmiť. Ešte zaujímavý detail: kvások Letizie pochádza práve zo spomínanej Bolonskej školy kváskovania. V pondelok ráno sme sa stretli a hneď som utekal na letisko a mal som viac otázok: ako vôbec prepašujem cez kontrolu pohár so zvláštnou hmotou a čo budem robiť, aby sa Lievito neprekvasil, keďže nás čaká minimálne 7 hodín cesty bez chladničky (Bologna-Viedeň-Bratislava). Samé nervy 🙂

Našťastie, kontrola na letisku kvások úplne ignorovala, takže prvý problém bol za mnou. V lietadle som prekonal svoju prirodzenú hanblivosť a opýtal som sa letušky, či by som nemohol dať niečo do ich chladničky: “viete, cestujem s kváskom a on musí byt v chlade”. Letuška pozdvihla obočie a povedala, že sa musí opýtať kolegyne. O chvíľu prišla za mnou a povedala, že to nie je problém, takže môj kvások bol zachránený. A to je asi všetko. Doma som ho “nakŕmil” a bol som šťastný, že sa mi splnil sen a ešte takým spôsobom, aký som naozaj nečakal 🙂

Za týmto “úvodným” príspevkom bude sledovať aj návod na kŕmenie, ktorý som dostal od Letizie a základné informácie o Lievito madre.