Dnes znovu pečiem s kamutom, prastarou odrodou pšenice, o ktorej som pred rokom napísal veľký článok na Instagrame (uvádzam po recepte).
Ďakujem Daliborovi a bionakupy.sk za úžasný kamut talianskeho pôvodu, mletý na kamennom mlyne: nielen kvások, ale aj kvalitná múka je základom najchutnejšieho chleba.

Fakt, že viem čítať v azbuke, mi v poslednej dobe priniesol ešte jeden benefit: mám možnosť naštudovať recepty ražných chlebov z pobaltských štátov, ktoré sú veľmi zaujímavé a pre nás netradičné, najmä v postupe. Ako príklad takého receptu uvádzam tento litovský ražný chlieb s rascou.

Na tento recept ma inšpirovali články Eleny Železňak (stránka Hlebomoli) o tom, ako sa správa chlebové cesto, keď sa doň pridá nejaký tuk. Rozhodol som sa vyskúšať nové znalostí na celozrnnom chlebe, ktorý nezvykne byť úplne mäkký. Musím povedať, že všetko fungovalo tak, ako som čakal: striedka bola nadýchaná a kôrka tenká a chrumkavá.

Ešte nedávno som písal, že hydratovaný špaldový chlieb sa dá upiecť len vo forme, pretože inak sa roztečie. Ale všetko sa mení a moje názory, našťastie, tiež, takže som na základe nových znalostí skúsil upiecť špaldový chlieb s vysokou hydratáciou a podarilo sa.

Ako som aj predpokladal, od začiatku februára som veľmi zamestnaný všetkými projektami okolo pečenia a na skúšanie nových veci nemám čas. Čo je na jednej strane príjemné, ale na druhej dosť mi to chýba. Takže pečenie týchto ražno-pšeničných chlebíkov som veľmi užil. Inšpiráciou poslúžili výtvory francúzskych pekárov, ktoré som prerobil na LM (ako inak).