Recepty na pečenie s kváskom Lievito madre by Mykola Nevrev
Ešte jeden recept z môjho Zoom kurzu. Keďže žiaci sú z Anglicka, v ktorom je vo zvyku mať tradičný “čaj o piatej” so sandwichom, pripravil som tento recept, ktorý je zdravšou a chutnejšou verziou komerčného toastového chleba.
Dosť dlho som sa odolával chuti upiecť doma klasické bagety, pretože sú pre mňa skôr pečivom, ktoré sa pečie vo veľkých profi peciach. Avšak v rámci online kurzu cez Zoom, v ktorom momentálne učím skupinu z Anglicka, som musel pripraviť domácu verziu kváskových bagiet a môžem povedať, že vyšli fantasticky nielen mne, ale aj všetkým mojim žiakom, z čoho sa veľmi teším.
Keď som začiatkom septembra zbieral huby v okoli Novej Bane, premýšľal som, že s nimi skúsim piecť chlieb. Potom mi táto myšlienka akosi vypadla z hlavy, až kým pekár z parížskej Boulangerie Utopie nepridal na Instagram fotku chleba so šampiňónmi. Ďakujem mu za pripomenutie a zdieľam moju verziu.
Už dávnejšie som mal chuť na gruzínske chačapuri, párkrát som to vyriešil tureckým pide, ktoré je veľmi podobné, ale niet nad domáce kváskové pečivo, takže som našiel recept, ktorý sa mi páčil a prerobil som ho na Lievito madre verziu.
Týmto receptom sa mi podarilo zastaviť kliatbu “mám rád ražný chlieb, ale nechce sa mi mať doma ešte aj ražný kvások”. A tak som na skúšku urobil rozkvas Lievito madre/ražná múka a upiekol som ražný chlieb, na ktorý má inšpirovala ukrajinská pekárka Elena z blogu Hlebomoli: ražný chlieb s orechami a sušeným ovocím.
Ak ste čítali článok s príbehom môjho Lievito, už viete, že kvások sa mi podarilo doviezť z talianskej Bologne. A spolu s malou dózou, v ktorej bolo presne 70 g LM, som nadobudol aj návod, ako sa oň starať. Letizia, pekárka, ktorá mi darovala kvások, dostala tento návod na kurze v škole pečenia la pasta madre. Návod som preložil a odvtedy ho používam. Páči sa mi, že je jednoduchý a jasný.
Priznám sa, že mám veľmi rád sezam vo všetkých formách a vždy mám v kuchyni sezamový olej, tahini (pastu zo sezamu) aj lúpaný sezam. Prvá verzia receptu bola veľmi hutná, drobila sa a bola až príliš sezamová (a to hovorí človek, ktorý má rád sezam!). Vymenil som múku za hladkú, pridal som vodu a namiesto v ošatke som začal piecť vo forme na toastový chlieb. Výsledný chlieb je veľmi mäkký a neskutočne dobre vonia praženým sezamom.
Tento rok som trikrát plánoval cestu do Paríža, ale, samozrejme, nebol som tam ani raz, takže mi nezostáva nič iné ako upiecť doma všetky tie chleby, ktorými som sa chcel inšpirovať na ďalšie pekárske výzvy.
Určite nebudem písať, že toto je recept na pravú taliansku focacciu, pretože pravý teda vôbec nie je 🙂 Ale je strašne dobrý a veľmi rád ho opakujem, najmä na chate v Novej Bani, pretože je tu stará plynová rúra a v nej sa foccacia pečie skvelo (aj keď musím dávať pozor, aby neprihorela).
Už dlhšie sa mi chcelo skúsiť upiecť tmavšiu a zdravšiu verziu Vermontského s ražnou múkou, ale dopracoval som sa k tom len teraz. Cieľom bolo zachovať charakteristickú textúru a chrumkavú kôrku Vermontského chleba (veľmi sa teším, že pôvodný recept je momentálne veľmi obľúbený medzi priaznivcami kváskovania), ale zároveň aj doplniť jeho chuť ražnou múkou.
Pokračovaním v prehliadaní tejto webovej stránky súhlasíte s používaním cookies. viac informácií
Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.